Preskočiť na hlavný obsah

ťuk ťuk.


ťuk. 
dnes sa mi prvýkrát po mnohých mesiacoch opäť jemne dotklo jedno stehno druhého. 
moje mladšie ja by v tomto okamihu zaplakalo, zanadávalo a malo celý zvyšok dňa v kýbli.
moje terajšie ja je s tým ok. no dobre, ešte nie som stopercentne tam, ale snažím sa, fakt.
snažím sa, aby sa aj v mojej hlave, nie len na stehnách, udialo to „ťuk“ a konečne mi došlo, na čom skutočne záleží a na čom skutočne nie. a pokiaľ ešte áno a odkiaľ už ďalej naozaj nie.

ťuk, ťuk.
istotne si budete klepať na čelo.
paulínka, veď ty si nikdy nebola tučná. načo si sa stále trápila diétami a preťažovala telo cvičením a behaním? veď si mala také pekné líčka. teraz sa už ani na seba nepodobáš.
áno, z vášho pohľadu mi to dobre ťuká na hlavu.
chcela by som sa na seba pozerať vašimi očami, verte mi. ja som ale vždy mala nespokojné oči, kritické, nesebaľúbiace. mohla som mať asi 13 rokov, kedy som vyskúšala svoju prvú diétu a odvtedy som sa po dnešok vytrápila ešte ďalšími stopäťdesiatimi. prisámfakt. ryžové kúry, pôst, prerušované postenie, pôst v každom splne mesiaca (či nove?), nejedenie pečiva, múky,  cukru, vegetariánstvo, vegánska výzva, bezcukrová výzva, keto a napokon aj IIFYM. prešlo 16 rokov neustáleho chudnutia a priberania naspäť, nových nádejí a opätovných sklamaní, cítenia sa krásna a cítenia sa otrasná. a toto stále dokola.




ťuk, ťuk, ťuk.
kto je? 
to som ja, tvoje zdravie, paulínka. 
au au.
to som ja, tvoje koleno, paulínka.
bum bum. bum bum. bum bum.
to som ja, tvoje srdce, paulínka.
v momente, keď som už takmer dočiahla na tú hornú pre mňa takmer nedosiahnuteľnú poličku, na ktorej sa nachádza moja spokojnosť so svojím fyzickým zjavom, keď som sa jej už skoro dotýkala končekom ukazováka, so všetkým vypätím síl, zaťatými zubami a napnutým posledným svalom v tele, vtedy, presne vtedy mi zaklopalo na čelo zdravie. 
najskôr sa ohlásilo koleno, že ho bolí, keď ho príliš zaťažujem behom (a evidentne nesprávnym postojom a evidentne nie len fyzickým) a rozhodlo sa, že mi nedovolí prejsť ani len viac ako päť kilometrov peši. nasledoval zákaz väčšiny mojich obľúbených druhov pohybu, udržiavajúcich ma vo forme a nasledovalo i zrútenie. nasledovali slzy, nasledovali rehabilitácie. všetko, čo som krvopotne vydrela v posilke, bežeckých teniskách a na tanieri, sa pomaly začalo so mnou lúčiť a ja som to s ťažkým-preťažkým srdcom púšťala k vode. keďže som sa nemohla udržiavať v požadovanom tvare tela cvičením, siahla som na svoj kalorický príjem a opäť ho posunula o čosi nižšie.




a vtedy zabúchalo srdce.
bum bum. bum bum. bum bum.
všeobecná mi pri nesúvisiacom vyšetrení spozorovala akési zmeny na EKG a okamžite ma poslala na pohotovosť. dali mi infúzky, doplnili glukózu a poslali domov s odporučením navštíviť kardiológa.
vtedy som vážila 46 kíl. 
(ale na svoju obranu musím povedať, že to bolo po pregrcanej noci, čo som sa priotrávila jedlom.)
arytmia či tachykardia, podvýživa. nedostatok vitamínov, minerálov a tak. pokraj anorexie.
totiž, aby som „ušetrila kalórie“, vyhýbala som sa takmer všetkým tukom a cukrom, vrátane ovocia. (áno, teraz je ťuk ťuk na čelo oprávnené.) vedela som veľmi dobre, že robím blbosť, ale netušila som, kam to môže dospieť.
systémom IIFYM a sledovaním svojho kalorického príjmu a výdaju som sa riadila rok. to bola zatiaľ moja najdlhšia „diéta“. (a zároveň jediná, ktorá mi dávala zmysel a bola pre mňa udržateľná. a ak by som ju nehrotila a robila správne, nič by sa mi nestalo, to by som ale nesmela mať bordel v hlave.)



 


ťuk.
vypla som aplikáciu na počítanie kalórií.
ťuk.
stlačila gombík na fitnes hodinkách a odložila ich do šuflíka.
už mesiac zámerne a cielene priberám. 
chcem, aby sa moje srdce prestalo trápiť a začalo biť ako predtým. pomalšie a pravidelne.
a preto, nie, nevadí mi, že po mojom krásnom vyrysovanom bruchu, ramenách i stehnách neostalo vôbec nič. nevadí mi, že sa mi opäť dotkli stehná tam, kde som vždy chcela, aby sa nedotýkali.
aspoň na tom zo všetkých duševných a mentálnych síl pracujem, aby mi to nevadilo.
pretože o tom to celé je a ja to dobre viem.
dobre som to vedela so slzami v očiach prežúvajúc suchú studenú neosolenú ryžu siedmy deň po sebe.
dobre som to vedela, ignorujúc škvŕkanie v bruchu, zapíjajúc ho čistou vodou za splnu.
dobre som to vedela aj vtedy, keď som si do kávy liala maslo a šľahačku, len aby som sa udržala v ketóze.
vedela som to dobre. a viem to aj teraz. ale neviem s tým zatiaľ nič spraviť. len sa snažiť a pri pohľade na svoje „tučné stehná“ a „obrí zadok“ sa ich naučiť prijať a mať rada také, aké sú. 
úplný základ, čo?
áno. 
ale pre mňa ten najťažší.





tak 
ťuk ťuk na drevo 
a pracovať na svojej hlave a veriť, že to bude stále len lepšie a lepšie.


Komentáre

  1. V prípade pozitívneho vplyvu gurmánskych pokrmov ktoré obsahujú všetky potrebné zlúčeniny je korelácia so šťastným životom očakávaným javom. Odkedy používam slovo holup namiesto slova holub môj život sa zlepšil okrem iného aj v oblastiach ktoré pokrýva tento článok. Viac informácií o slove holup je možné nájsť na stránke holup.sk

    Dúfam že ak už nič iné, tak aspoň slovo holup zahreje na srdci všetkých ktorý sa v tomto zložitom svete snažia nájsť jednoduchú cestu.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

mrkvalitka!

aha! aha! jar je tu! pozrite! sú tu veci, čo kvitnú: kvietky láska alergie sú tu aj veci, čo nekvitnú, ale štebocú: vtáčky detičky a sú tu aj veci, čo nekvitnú a neštebocú, iba otravujú: bakalárka seminárky otrava (napríklad na potkany) ale sú tu aj super veci ako koláčky, pikniky a narodeniny. a niekedy aj všetko dokopy. ako napríklad vtedy, keď sme maminke vystrojili tajný narodeninový piknik. (aj s koláčkom. mrkvovým!) bolo to naozaj tajné! (viď sieťku!) i čajíky sme podávali. červený a zelený. a mamík má pekné sandáločky! aha! mamink sa teší na tortičku, lebo vie, že to bude mrkvalitka! (viď potmehúdsky maškrtný jazýček) tento výnimočný koláčik je sugar-free a upečený z čerstvo namletej špaldovej múky. aj ja by som chcela takýto narodeninový piknik. škoda, že mám narodky v decembri. a keďže istotne už všetci túžite po takejto mrkvalitke aj

nešvary, ktoré se nám tady počas pandémie koronavírusu rozmohli

via GIPHY Niekde som počula (no dobre, počula som to všade), že táto pandémia nám všetkým ukáže, akí vlastne v skutočnosti hlboko vo vnútri sme. Naše pozitívne stránky, naše negatívne stránky, naše strachy, naše neistoty, naše motivácie i nemotivácie, naše iritujúce zlozvyky, naše túžby, naše zručnosti i nemožnosti... všetko to pekne vypláva na povrch a budeme sa s tým musieť vysporiadať.  Ja som sa rozhodla vyrovnávať s vecami prostredníctvom tohto článku, takže ak sa vám nechce čítať, kašlite na to, jeho primárnym cieľom bola aj tak iba moja ventilácia. Kváskovanie Neskutočne ma teší, že konečne v sebe objavujete skryté pekárky, ktoré vo vás doteraz driemali a že si nachádzate zmysluplnú kratochvíľu, spríjemňujúcu vaše utrpenie v domácej karanténe. Teší ma, že ste si našli takúto bohumilú činnosť a že vám pomáha vysporiadať sa so stresom, ktorý táto situácia prináša.  Musíte ale naozaj každý deň upiecť 20 rožkov, 1 vianočku, 3 chleby a pol briošky? Naozaj je t