via GIPHY „mala by si ísť na žurnalistiku.“ „píš poviedky.“ „prečo ešte nemáš blog?“ „máš svojský, špecifický, výrazný štýl písomného prejavu.“ „mohla by si písať filmové recenzie.“ „pani učiteľka, verte mi, že tento sloh naozaj písala moja dcéra.“ a podobne. dali ma na dramaťák, napísala som zopár textíkov do predstavenia, učila som sa umelecký prednes, čítali sme úžasnú literatúru. moje slohy naďalej učiteľky nechápali, z čoho som bola striedavo frustrovaná i pyšná. spolužiakov však celkom zabávali, tešili sa, kedy ich budem čítať nahlas pred triedou. napísala som zopár absurdných poviedok, keď som bola melancholická, tak i básní. via GIPHY tomu, že „dobre píšem“ som čiastočne uverila. keď prišiel čas zamyslieť sa nad svojím ďalším smerovaním a výberom vysokej školy, držiac sa tejto premisy, som si podala prihlášky na žurnalistiku a filmovú kritiku. žurnalistiku som si potom rozmyslela, zľakla som sa náročného odboru a jeho zlej reputácie. filmovú kritiku som študovala pár semestrov.