Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

kedysi mi všetci svorne nakecali, že dobre píšem.

via GIPHY „mala by si ísť na žurnalistiku.“ „píš poviedky.“ „prečo ešte nemáš blog?“ „máš svojský, špecifický, výrazný štýl písomného prejavu.“ „mohla by si písať filmové recenzie.“ „pani učiteľka, verte mi, že tento sloh naozaj písala moja dcéra.“ a podobne. dali ma na dramaťák, napísala som zopár textíkov do predstavenia, učila som sa umelecký prednes, čítali sme úžasnú literatúru. moje slohy naďalej učiteľky nechápali, z čoho som bola striedavo frustrovaná i pyšná. spolužiakov však celkom zabávali, tešili sa, kedy ich budem čítať nahlas pred triedou. napísala som zopár absurdných poviedok, keď som bola melancholická, tak i básní. via GIPHY tomu, že „dobre píšem“ som čiastočne uverila. keď prišiel čas zamyslieť sa nad svojím ďalším smerovaním a výberom vysokej školy, držiac sa tejto premisy, som si podala prihlášky na žurnalistiku a filmovú kritiku. žurnalistiku som si potom rozmyslela, zľakla som sa náročného odboru a jeho zlej reputácie. filmovú kritiku som študovala pár semestrov.
Posledné príspevky

ako som (ne)prežula trhanie osmičky

deň 0 🙊 po celkom rýchlom a bezbolestnom vytiahnutí zuba mi prínosová dutina vydáva pískací zvuk = budeme musieť šiť. zubárka vzdychá, fučí, nadáva, že nič nevidí, ale šije. sestrička odsáva a začína sa jej zatmievať pred očami. dostávam kŕč do sánky a krku z toho, ako mi zubárka vytáča hlavu do veľmi nepohodlnej a neprirodzenej polohy, len aby aspoň trochu videla, čo šije. sestrička odsávačkou vysaje doteraz zašité stehy, môžeme začať odznova. lekárka ju nepochváli a radí jej, aby sa napila vody, ak jej je zle. po šialenej trištvrte hodinovej operácii odchádzam so zahryznutým tampónom a minimom informácií o tom, čo mám nasledujúce hodiny a dni robiť (lekárka mi prízvukuje iba to, aby som nekýchala a nesmrkala) z ambulancie smrti a vydávam sa na dlhú 10 dňovú dobrodružnú cestu za uzdravením. doma pri čakaní na vyprchanie anestetík googlim, čo mám robiť a nachádzam  poučenie pre pacienta po extrakcii , ktoré ma pretty much zachránilo. hovorím si, že to mi asi mohla dať aj moja zubárka,

nešvary, ktoré se nám tady počas pandémie koronavírusu rozmohli

via GIPHY Niekde som počula (no dobre, počula som to všade), že táto pandémia nám všetkým ukáže, akí vlastne v skutočnosti hlboko vo vnútri sme. Naše pozitívne stránky, naše negatívne stránky, naše strachy, naše neistoty, naše motivácie i nemotivácie, naše iritujúce zlozvyky, naše túžby, naše zručnosti i nemožnosti... všetko to pekne vypláva na povrch a budeme sa s tým musieť vysporiadať.  Ja som sa rozhodla vyrovnávať s vecami prostredníctvom tohto článku, takže ak sa vám nechce čítať, kašlite na to, jeho primárnym cieľom bola aj tak iba moja ventilácia. Kváskovanie Neskutočne ma teší, že konečne v sebe objavujete skryté pekárky, ktoré vo vás doteraz driemali a že si nachádzate zmysluplnú kratochvíľu, spríjemňujúcu vaše utrpenie v domácej karanténe. Teší ma, že ste si našli takúto bohumilú činnosť a že vám pomáha vysporiadať sa so stresom, ktorý táto situácia prináša.  Musíte ale naozaj každý deň upiecť 20 rožkov, 1 vianočku, 3 chleby a pol briošky? Naozaj je t

ťuk ťuk.

ťuk.   dnes sa mi prvýkrát po mnohých mesiacoch opäť jemne dotklo jedno stehno druhého.  moje mladšie ja by v tomto okamihu zaplakalo, zanadávalo a malo celý zvyšok dňa v kýbli. moje terajšie ja je s tým ok. no dobre, ešte nie som stopercentne tam, ale snažím sa, fakt. snažím sa, aby sa aj v mojej hlave, nie len na stehnách, udialo to „ťuk“ a konečne mi došlo, na čom skutočne záleží a na čom skutočne nie. a pokiaľ ešte áno a odkiaľ už ďalej naozaj nie. ťuk, ťuk. istotne si budete klepať na čelo. paulínka, veď ty si nikdy nebola tučná. načo si sa stále trápila diétami a preťažovala telo cvičením a behaním? veď si mala také pekné líčka. teraz sa už ani na seba nepodobáš. áno, z vášho pohľadu mi to dobre ťuká na hlavu. chcela by som sa na seba pozerať vašimi očami, verte mi. ja som ale vždy mala nespokojné oči, kritické, nesebaľúbiace. mohla som mať asi 13 rokov, kedy som vyskúšala svoju prvú diétu a odvtedy som sa po dnešok vytrápila ešte ďalšími stopäťdesiatim

aha praha. haha.

akokoľvek som mohla kedysi na prahu nadávať, teraz zisťujem, že sú tam fakt super veci a že sa tam rada vraciam a zakaždým mám možnosť zažiť niečo nové. na prahe sa mi najviac páčia: (neviem, prečo mi sem nejde dať odrážku)kaviarne ·        náplavky  ·        galérie  ·        parky ·        botanická ·        žižkov ·        mosty ·        to množstvo kín a divadiel ·     možnosť vyhnúť sa václaváku a karlovmu mostu (aj keď je to náročné) ·        letná konkretizujem: KAVIARNE na prahe je zvláštne a zradné to, že polovica kaviarní je v nedeľu zatvorená  :(  takže už som sa poučila a vyzistila si, kam ísť v sobotu a kam v nedeľu, aby som si nemusela plieskať hlavu o stenu ako minule. neľakajte sa, že tieto kaviarne, ktoré vám budem odporúčať, budú možno vyzerať „netradične“ – presne také ja totiž vyhľadávam. ale určite sú medzi nimi aj také, ktoré by sa vám mohli páčiť :) 1.       coffee room. https://www.facebook.com/CoffeeRoomPrague/ sí