ako som (ne)prežula trhanie osmičky

deň 0 🙊

po celkom rýchlom a bezbolestnom vytiahnutí zuba mi prínosová dutina vydáva pískací zvuk = budeme musieť šiť.

zubárka vzdychá, fučí, nadáva, že nič nevidí, ale šije.

sestrička odsáva a začína sa jej zatmievať pred očami.

dostávam kŕč do sánky a krku z toho, ako mi zubárka vytáča hlavu do veľmi nepohodlnej a neprirodzenej polohy, len aby aspoň trochu videla, čo šije.

sestrička odsávačkou vysaje doteraz zašité stehy, môžeme začať odznova. lekárka ju nepochváli a radí jej, aby sa napila vody, ak jej je zle.

po šialenej trištvrte hodinovej operácii odchádzam so zahryznutým tampónom a minimom informácií o tom, čo mám nasledujúce hodiny a dni robiť (lekárka mi prízvukuje iba to, aby som nekýchala a nesmrkala) z ambulancie smrti a vydávam sa na dlhú 10 dňovú dobrodružnú cestu za uzdravením.

doma pri čakaní na vyprchanie anestetík googlim, čo mám robiť a nachádzam poučenie pre pacienta po extrakcii, ktoré ma pretty much zachránilo. hovorím si, že to mi asi mohla dať aj moja zubárka, nuž ale.

v snahe o minimalizáciu opuchu som roztopila asi všetky naše mrazené ovocia a zeleniny.

plačem nad počítačom pri opakovaných, neúspešných pokusoch o urobenie jedného urgentného zadania do práce.

vzdávam to, točí sa mi hlava a trochu i zatmieva pred očami. 

po 5 hodinách po extrakcii ešte vždy vypľúvam krv, trochu panikárim.

čajovou lyžičkou sa s veľkým strachom a rešpektom pokúšam o prvý príjem vody po 6 hodinách.

zúfam a ťažkám si. beriem ibalgin rapid, dávam 300 vankúšov pod hlavu a v polosede polozaspávam.

vľavo: takto vyzerám, keď sa čo najviac snažím hrýzť do tampónu.

vpravo: takto vyzerám, keď si prikladám mrazenú zeleninu na líce.

deň 1 😫

ráno sa pokúšam o výplach úst len jemným otáčaním hlavy s ústnou vodou v puse, pričom sa mi zatmie pred očami, prevráti žalúdok, zrýchľuje dych a okamžite vyhľadávam polohu ležmo. predýcham a o pol hodku sa o to pokúsim znova, ešte stále vypľúvajúc jemne krvavé sliny.

volá mi lekárka, či som v poriadku, či žijem a ak by sa niečo dokašľalo, mám sa ihneď ozvať. pološušlotom sa jej snažím vykoktať, že asi je to, čo sa so mnou deje, v normále.

v hlave mi hučí len jediná pieseň. 

je možné, že som prechladla kvôli včerajším ľadovým obkladom?

môj najmilší muž si zobral home office, aby sa o mňa mohol starať, takže psychicky aspoň trpím menej.

som ubolená, nevyspatá, slabá, hladná a nešťastná.

mám teplotu? nemám teplotu?

všetko ma bolí a ústa viem otvoriť tak na 15%.

samúšik mi hneď kúpil dobrú ústnu vodičku a ja som si (ešte vtedy) s radosťou umixovala prvú obživu.

deň 2 😷

smrdí mi z úst ako semrákovi, ale vraj je to normálne.

objavuje sa u mňa paranoja, že mi v ďasne ostal úlomok zubu alebo sa mi diera dobre nezrastie a do konca života budem mať problémy so zápalmi prínosovej dutiny.

maminka mi doniesla zásoby jedla na 3 týždne, voňavé mastičky, olejčeky, povzbudenia a objatia.

kto si ešte nemixoval detskú výživu, nevie, čo je to utrpenie.

 

mňamka.

deň 3 😭

nie, vlastne, kto si ešte nemixoval niťovky s mrkvou a kuracím mäsom z vývaru, nevie, čo je utrpenie.

bečím v posteli nad svojím utrpením, až teraz mi opuchlo líce a bolí ma polovica hlavy neprestajne.

pozitívne je, že som zhodila dve kilá.

prvý deň bez ibalginu.

dámy a páni, vľavo môžete vidieť unikát unikátov: kurací vývar, decomposed. to vpravo je bečiaca paulínka.

deň 4 ☕

žasnem nad rozmanitosťou detských výživ. kedy sa to stalo, že bezzubé deti jedia luxusnejšie pokrmy ako my? zeleninový bulgur s jehněčím a kuřecím? c'mon!

susedia si musia myslieť, že tu inštalujeme novú expozíciu výtvarného umenia, keď tu 6x denne vŕtame.  (predpokladám, že nevedia, že to iba mixujem)

kkk = konečne kofeínová káva

fakt si myslíte, že dokážem zjesť dve tie výživy? (spoiler: nedokázala som)

deň 5 🥄

dostala som sa do stavu, že oceňujem kvalitu vymixovania vegan raw cheesecakeu, ktorý som si dopriala.

chlípem k nemu úžasné cold brew v triplefive a zažívam blaho.

začínam pociťovať nedostatok čajových lyžičiek.

ľudia okolo mňa mi voňajú ako grahamové rožky a myslím, že mi už kašovitie aj mozog.

stále opuchnutá, stále mixujúca detské výživy, aby sa mi ani len náááááhodou nič nezachytilo do rany.

deň 6 🦷

ďalšia paranoja do zbierky: tuším mi povolili stehy, čo ak sa mi tam všetko zachytí, vyšklbne sa to celé a proces hojenia bude musieť začať odznovu.

upiekla som cheesecake s jemným arašidovým maslom, trikrát mixovaný a predsa pekný a chutný.

deň 7 💇

vynára sa otázka, koľko kilogramov suchého šampónu sa zmestí do vlasov malej takmerpäťdesiatkilovej ženy.

tuším mám trochu obarené hrdlo od toho, že všetko pijem a jem ľadové, studené či vlažné.

croissant! potrebujem croissant! (alebo grahamový rožok.)

new achievement unlocked: odvážila som si namočiť do 2x mixovanej rajčinovo-ryžovej polievky už aj ultramäkký toastový chlieb! (bez kôrky pochopiteľne)

deň 8 🥐

neodolala som, podľahla som a užužlala polovicu croissantu.

bezostyšne žvácham mäkkučké wafle, praženicu s čerstvo nazbieranými hubami a neuveriteľný marcipánový kremnický krumpeľ.

mám pocit, že mám zapchatý nos, paranoja č. 1 sa hlási k slovu.

na obrázku vidíme:

a) zemiakovo-karfiolové pyré

b)  cement s omietkou

c) banánovú zmrzlinu zahustenú pieskom z pieskoviska

d) rozmixovanú koložvarskú kapustu

hlasujte!

deň 9 💅

začínam pripomínať človeka: umyla som si vlasy, dala si sprchu dlhšiu než 5 minút a teplejšiu než vlažnú. pomaly sa začínam vracať k svojej skin routine.

s napätím očakávam zajtrajšiu kontrolu u zubárky s nádejou na odstránenie stehov.

ešte stále to nie je 100% pain free.

je to neopísateľný pocit.

deň 10 🙏

sedím v čakárni a klepem sa. sadám si do kresla a potím sa. 

stehy sú vonku v priebehu 3 sekúnd, diera je zrastená, nepískam. môj poloplnohodnotný život môže začať.

ďakujem! 

ďakujem za pozornosť a umývajte si zuby.