lebo kým sa mi podarí vykreovať takýto skvelý post musím prežiť zopár nervových zrútení a dať ho sem až o 12.
takéto raňajky by sme mali mať každé ráno. čučoriedky, broskyne, melónik a kvetinky od milovaného.(pochopiteľne vo vázičke z ikey.)
„Obuj si normálne tie papučky, prosím ťa.“ Mamine sa z nejakého dôvodu nepáči unikátny spôsob nosenia prezuviek, ktorý som sama vynašla a tento trend sa pokúšam zaviesť aj medzi svojimi spolužiačkami. Mať papuče nazuté tak, ako sa patrí, je príliš trápne, preto si každodenne stúpam po zošliapnutej zadnej časti, aby som vyzerala, že mám šľapky ako veľkáčky. Chvíľu protestujem, ale viem, že akonáhle mamina odíde, moc nad svojím outfitom preberám ja. Lúčim sa s obľúbeným oranžovým ruksačikom v tvare macka a zatváram ho do skrinky s doškriabaným obrázkom muchotrávky. Pomaly mi začína zvierať hrdlo, ako sa mi do nosa tisne známa vôňa linolea na chodbe zmiešaná s kakaukom, kým odďaľujem svoje lúčenie s maminou. „Niečo pekné mi nakresli,“ povie namiesto rozlúčky a ja na tomto svete ostávam sama. Neochotne vchádzam do triedy a pohľadom rýchlo hľadám svoj záchytný bod: tvár dobrej pani učiteľky Janky. Tá sa na mňa povzbudzujúco usmeje a j...
Komentáre
Zverejnenie komentára